TURISTICKO-VLASTIVEDNÝ POPIS

Abramová E2: Malá obec s rebríkovitým pôdorysom, vznikla v 2. polovici 13. stor. Kostolík z r. 1375 s vežou z 20. stor., so starým organom. Dve kúrie (z 18. a 19. stor.)Chránený strom Ginko v Abramovej, vyhlásený v r. 1969. Je to 15 m vysoké ginko dvojlaločné, s obvodom kmeňa 219 cm. V osade Laclavá 6 kúríí (jedna z nich z 1. polovice 16. stor.).

Babkov A1: Miestna časť obce Lietavská Svinná-Babkov, poniže nej je pekná Babkovská ties­ňava, úzka prielomová dolina v Súľovských vrchoch.

Balcierová-pltisko A3: Začiatok plavby plťami najkrajším úsekom Strečnianskeho priesmyku popod bájne skaly Margitu a Besnú, zrúcaniny Starhradu a hradu Strečno. Plte premávajú v letnom období, dĺžka plavby je 7 km a končí v Strečne, poniže kompy, pri penzióne Irenka.

Blatnica E3: Obec, vyvinula sa z podhradia hradu Blatnica. Spomína sa už v r. 1230. Bola známa ako obec olejkárov a šafraníkov, ktorí cestovali najmä do Poľska a Ruska. Okolie Blatnice je najbohatším archeologickým náleziskom vo Veľkej Fatre. Depoty z doby bronzovej a železnej, hradisko púchovskej kultúry. V minulom storočí tu bola objavená mohyla slovanského veľmoža z počiatku 9. stor. (tzv. blatnicko-mikulčický horizont). V Gaderskej doline, asi 2 km od Blatnice, sú zrúcaniny hradu Blatnica. Obdobie SNP pripomína areál Park národov na rázcestí Gaderskej a Blatnickej doliny. Blatnica je východiskom do najkrajších dolín Veľkej Fatry - Gaderskej, Dedošovej, Blatnickej a do Konského dolu. Zaujímavé výstupy na Tlstú a Ostrú. Ubytovanie vo viacerých penziónoch, v letnom období v chatovej osade Gader, asi 0,5 km od zastávky SAD. Pri ceste do Mošoviec ATC AWA Pod Záhorím. V barokovo-klasicistickej kúrii (prónayovskej) z prvej pol. 18. stor. je zriadené Múzeum Karola Plicku. Zachovalo sa tu niekoľko murovaných domov, sýpok a klenutých brán (šafranícke usadlosti), ktoré sú vzácnou pamiatkou ľudovej architektúry Turca. Pôsobila tu Izabela Textorisová, prvá slovenská botanická.

Blatnica E3: Zrúcanina hradu na strmom zalesnenom návrší v blízkosti obce Blatnica. Vznikol okolo r. 1252. Patril mnohým majiteľom, od r. 1540 Révayovcom. Začiatkom 17. stor. hrad opevnili novým predhradím. V 17. stor. hrad ťažko poškodili a obsadili vojská Thokolyho a Rákócziho. V polovici 18. stor. dal J. Révay hrad opraviť. V r. 1790 už nebol obývaný a postupne pustol. Zachovali sa múry z goticko-renesančného obdobia, zvyšky klenieb a strieme.

Blatnická dolina E3: Považovaná za jednu z najkrajších dolín Veľkej Fatry. Je hlboko zarezaná vo vápencových a dolomitových horninách, dĺžka 8 km. Dnom vedie upravená vozovka, pre verejnú dopravu je však uzavretá. Turisticky patrí k najvďačnejším a najvýznamnejším, ako prístup z Turca do oblasti Krížnej a Kráľovej studne, nástup na Ostrú a Drienok. Veľmi bohatá a pestrá vegetácia.

Budiš F2: Malá obec, doložená v r. 1616. Bola zemianskou obcou Horváthovcov, neskoršie Bakovských. V obci bola píla a mlyn. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, prácou v lesoch, tkáčstvom. Zachované pôvodné domy s drevenými štítmi. Prírodný zdroj minerálnej stolovej vody a plniareň minerálnych vôd. Je to stredne mineralizovaná, uhličitá, hydrogénuhličitanová, sodno-vápenatá, hypotonická minerálna voda.

Bystrička C3: Obec, spomína sa z r. 1258, patrila hradu Blatnica. Rodisko spisovateľa Michala Mošovského. V obci bolo letovisko T. G. Masaryka. Tri kúrie z 18. stor. (jedna prestavaná z renesančnej budovy), po prestavbách zmenené. Hradisko a výšinné sídlisko púchovskej kultúry. Ubytovanie v penzióne ESO (bazén, sauna).

Cesta hrdinov SNP: Červeno značená turistická magistrála, pomenovaná na počesť Sloven­ského národného povstania vedúca od Bradla po Dukliansky priesmyk. Je súčasťou Európskej diaľkovej turistickej trasy E8.

Cibuľník (633 m n. m.) A1: Vrch na západ od hradu Lietava. V západnom sedle križovatka ciest z Lietavskej Svinnej do Lietavy. V južnej časti vrchu skalné útvary súľovských zlepencov.

Čremošné F3: Obec, najstaršia zmienka je z r. 1340. V okolí sa v 13. a 14. stor. ťažila zlatá ruda. Na lúkach nad obcou sú Čremošnianske lazy - chaty, lyžiarske vleky. Pekný výhľad do okolia. Železničná stanica na trati Diviaky - Banská Bystrica je jedna z najzaujímavejších - trať bola postavená v r. 1939-1940. Do bojov počas SNP zasiahol začiatkom októbra 1944 pancierový vlak Hurban.

Diviaky F3: Miestna časť Turčianskych Teplíc. Písomne doložená v r. 1264. Renesančný kaštieľ zo 17. stor., prestavaný v r. 1762 a obnovený v r. 1958. Objekt má pôdorys v tvare písmena U s oblými arkiermi na nároží. Na vonkajšej strane budovy sú dve hranolovité veže. Zachovali sa renesančné architektonické detaily a pôvabná manzardová baroková strecha. Rokokový kaštieľ z polovice 18. stor., prestavaný v 19. stor. a upravený po r. 1946. Autokemping, plocha na stanovanie. V Diviakoch sa začína horská železničná trať do Banskej Bystrice s 22 tunelmi.

Dolná Štubňa F3: Miestna časť Turčianskych Teplíc. Ako obec sa spomína v r. 1280. V 14. stor. prišli do pôvodnej slovanskej osady nemeckí kolonisti, od r. 1532 až do r. 1848 patrila Kremnici. Renesančný kostol z r. 1596, prestavaný v 20. stor. vnútorné zariadenie zo 17. a 18. storočia.

Domašín A3: Nevýrazný plochý kopec, okolo ktorého z troch strán obteká rieka Váh. Domašínsky meander je súčasťou strečnianskeho prielomu Váhu medzi Strečnom a Dubnou skalou.

Domašínsky meander A3: Prírodná pamiatka, vyhlásená v r. 1978, výmera 80,4 ha. Ochrana vhĺbenej formy riečneho reliéfu ojedinelej v Západných Karpatoch, ktorá vznikla postupným zarezávaním sa Váhu do dvíhajúceho sa pohoria koncom treťohôr a začiatkom štvrtohôr.

Dražkovce C3: Obec, vznikla na bývalej kráľovskej zemi, spomína sa v r. 1266. Patrila drobným zemianskym rodinám. Ranogotický kostol z čias okolo r. 1300, renesančné prestavaný v r. 1611, s neskoršími menšími úpravami. Baroková kúria z 1. polovice 18. stor., klasicistická kúria z 1. polovice 19. stor. Chránený strom Zeleň na cintoríne, vyhlásený v r. 1969. Je to 10 m vysoká, cca 250-ročná lipa veľkolistá, s obvodom kmeňa 450 cm.

Drienok (1268 m n. m.) F3: Výrazný zalesnený vrchol nad Blatnickou dolinou, zložený z dolomitov a vápencov. Svahy sú lesnaté, na skalách vegetácia s teplomilnými a horskými druhmi. Výskyt chránených rastlín. Vrcholová plošina umožňuje výhľad.

Dubná Skala A3: Veľký kameňolom severne od Vrútok. Počas vojny boli v okolí prudké boje.

Ďurčiná C1: Obec, spomína sa z r. 1393, patrila hradu Rajec a neskôr panstvu Lietava. Stopy osídlenia z doby lužickej. V chotári sa našla medená sekera z doby eneolitickej (4000 r. pr. n. I.). Chránený strom Lipa v Ďurčinej, vyhlásený v r. 1982. Je to asi 400-ročná lipa veľkolistá, vysoká 23 m, s obvodom kmeňa 623 cm, najstaršia lipa v okrese Žilina.

Európske diaľkové turistické značené cesty: Územím Slovenska prechádzajú dva úseky európskej diaľkovej cesty E3 a úsek cesty E8 - časti týchto ciest sú zobrazené v mape č. 120. Európska diaľková cesta E3 prichádza na územie Slovenska z Českej republiky hraničným priechodom Makov, cez priechod Stará Hora odchádza do Poľska, Duklianskym priesmykom sa opäť vracia na naše územie a cez hraničný priechod Slovenské Nové Mesto prechádza do Maďarska. Európska diaľková cesta E8 prichádza na naše územie z Rakúska hraničným priechodom Bratislava-Petržalka, pokračuje celým Slovenskom až na Dukliansky priesmyk, kde prechádza do Poľska.

Fačkov C1: Podhorská obec, spomína sa od r. 1351. Patrila panstvu Považská Bystrica a riadila sa žilinským právom. Dodnes sa zachovali jednotlivé súčasti ľudového odevu. Kostol zo zač. 17. sto­ročia, neskôr zbarokizovaný, viackrát opravovaný.

Fačkovské sedlo (802 m n. m.) D1: Sedlo tvorí prirodzenú hranicu medzi Malou Fatrou a Strážovskými vrchmi, má charakter turistického a lyžiarskeho strediska. Lyžiarske vleky, v zime záchranná stanica HS, ubytovacie zariadenia, reštaurácie, bufety, parkovisko. Dobré podmienky pre lyžiarsku turistiku. Východisko viacerých turistických chodníkov, najkratší výstup na malebný Kľak. Poniže sedla, asi 2 km smerom na Prievidzu, ďalšie chaty a reštaurácie.

Gaderská dolina D, E3: Jedna z najmohutnejších a najvýznamnejších dolín v západnej časti Veľkej Fatry, v polovici sa delí na Dedošovú a Selenec (Vlkanovú) - obe mimo mapy. Dolina má vzhľad kaňonu s fantastickými útvarmi vápencových a dolomitových skál a skalných zoskupení. Bohato tu kvitne vzácna vápencová skalná kvetena, výskyt zriedkavých živočíchov. Je to jedna z najkrajších dolín Slovenska. Celý rozsiahly komplex Gaderskej a priľahlých dolín odvodňuje Gaderský potok, ktorý je jedným z najvýdatnejších tokov Veľkej Fatry. Pri vyústení doliny je chato­vá osada s bufetom.

Háj F3: Obec sa spomína v r. 1264, bola majetkom rodu Hájskych. Vo východnom svahu Tlstej hôrky lužické popolnicové pohrebisko. Gotický kostol z druhej pol. 15. stor., prestavaný v 17. a 18. stor., zachované zvyšky pôvodných malieb. Klasicistický kostol z r. 1819.

Hadviga E2: Osada obce Brieštie. Bola založená na zákupnom práve, doložená v r. 1392. Patrila panstvu Pravno. Väčšinu obyvateľov tvorili Nemci, ktorých v r. 1945 vysídlili. V r. 1954 bola obec pripojená k Brieštiu. Zbytky pôvodnej architektúry, obnovený kostol. Domy sa v súčasnosti využívajú ako rekreačné chalupy.

Hajasová A3: Prírodná rezervácia, vyhlásená v r. 1976, výmera 7,17 ha. Ochrana zachovaných biocenóz bučín s jedľou a cennými listnáčmi na kryštaliniku Malej Fatry. Rezervácia má vedecký význam.

Hnilická Kýčera (1218 m n. m.) C2: Vyhliadkový vrchol v hlavnom hrebeni Lúčanskej Fatry. V sedle prameň pitnej vody, križovatka turistických značených trás.

Hoblíkova jaskyňa A2: Prírodná pamiatka, vyhlásená v roku 1995. Ochrana 38 metrov dlhej jaskyne nachádzajúcej sa pod Hoblíkom. Významná z geologického a geomorfologického hľadiska, verejnosti nie je prístupná.

Homôľka (1073 m n. m.) D1: Vrch v Zliechovskej hornatine nad Fačkovským sedlom, má tri vrcholy miestami pokryté riedkym lesom. Takmer kruhový výhľad je zo západného vrcholu. Na svahoch Homôľky je rozvodie Rajčanky a Nitry, na východných svahoch lyžiarske vleky.

Horná lúka (1299 m n. m.) B2: Lúčnatý vrchol v centrálnej časti hlavného hrebeňa Lúčanskej Fatry. Križovatka turistických značených trás.

Hrádok A3: Prírodná rezervácia, vyhlásená v r. 1976, výmera 6,75 ha. Ochrana pôvodných bučín pralesovitého charakteru s výskytom chránených a ohrozených druhov živočíchov. Geologickým podložím je žula.

Chata Kľačianska Magura (1153 m n. m.) A3: Chata KST na južnom svahu Kľačianskej Magury, na lúkach vhodných na lyžovanie. Dobrý vyhliadkový bod. Dva lyžiarske vleky. Východisko na hrebeňové partie Krivánskej Fatry.

Ivančiná E2: Obec, doložená je r. 1423, je však oveľa staršia. Slovanské sídlisko z doby veľkomoravskej. Ranogotický kostol zo začiatku 14. stor., upravený po r. 1430, veža zo 17. storočia.

Kúria pôvodne renesančná zo začiatku 17. stor., úplne prestavaná v 20. stor. Kostol z r. 1920-1930 postavený na mieste staršieho artikulárneho, vnútorné zariadenie zo starého kostola.

Jaseňové B1: Obec, spomína sa r. 1407, patrila panstvu Lietava. Slovanské sídliská zo 7.-8. stor. a z 10.-11. stor. Gotický kostol zo 14. stor., neskôr zbarokizovaný, v 19. stor. prestavaný, neskorogotická plastika Madony (okolo r. 1500). Kaplnka a dve kúrie z 19. storočia.

Jasenovo F2: Obec, v jej chotári hradisko Vyšehrad. Obec založili na zákupnom práve v chotári obce Pravno v druhej polovici 14. stor. Doložená je z r. 1495. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a pracovali v lesoch. Ukážky pôvodnej drevenej architektúry s ozdobne vyrezávanými štítmi.

Jaskyňa Izabely Textorisovej E3: Prírodná pamiatka na území NPR Tlstá. Ochrana 134 metrov dlhej korózno-kryogénnej jaskyne, nachádzajúcej sa vo Vápennej doline. Významná z geologického a geomorfologického hľadiska. V jaskyni boli nájdené pozostatky kostí kvartérnych zvierat a archeologické nálezy. Verejnosti nie je prístupná.

Jaskyňa nádeje E3: Prírodná pamiatka na území NPR Tlstá. Ochrana 151 metrov dlhej jaskyne, nachádzajúcej sa juhozápadne od vrcholu Tlstej. Je významná z geologického a geomorfologického hľadiska. Verejnosti nie je prístupná.

Jaskyňa na Vyhni E3: Prírodná pamiatka na území NPR Tlstá. Ochrana 40 metrov dlhej jaskyne, nachádzajúcej sa v závere Vápennej doliny. V jaskyni boli objavené antropologické a archeologické nálezy (eneolit, doba rímska). Verejnosti nie je prístupná.

Jaskyňa pod Roháčom A1: Prírodná pamiatka, vyhlásená v r. 1995. Ochrana 125 metrov dlhej rozsadlinovo-koróznej jaskyne. Je významná z geologického a geomorfologického hľadiska. Verejnosti nie je prístupná.

Jaskyňa v Dutej skale D2: Prírodná pamiatka, vyhlásená v r. 1995. Ochrana 50 metrov dlhej jaskyne, nachádzajúcej sa v masíve Dutej skaly. Významná z geologického, geomorfologického a historického hľadiska. V jaskyni boli objavené pozostatky kostí kvartérnych zvierat. Verejnosti nie je prístupná.

Jazernické jazierko E2: Chránený areál, vyhlásený v r. 1975, výmera 0,16 ha. Ochrana najvýznamnejšieho prameniskového jazierka v rovinatom území Turčianskej kotliny, so slatinným brehovým porastom.

Kalužná (1161 m n. m.) B3: Vyhliadkový bod v blízkosti Chaty na Martinských holiach.

Kamenná Poruba B1: Obec, založená v prvej polovici 14. stor. Zapojila sa do SNP, bola sídlom partizánskej brigády M. R. Štefánika. Kostol, pôvodne gotický s renesančnou úpravou, v r. 1882 prestavaný, z pôvodnej stavby zostala iba gotická veža. Plastika Madony z 15. stor., gotický zvon, kúrie z 19. stor. Chránený strom Brest v Kamennej Porube, vyhlásený v r. 1982. Je to 28 m vysoký brest horský, s obvodom kmeňa 309 cm.

Kľacký vodopád D1: Národná prírodná pamiatka, vyhlásená v r. 1992. Ochrana 30 m vysokého vodopádu, ktorý je dokladom vývoja reliéfu Lúčanskej Fatry a erozívnej činnosti vody.

Kľačianska Magura A3: Národná prírodná rezervácia, vyhlásená v r. 1976, výmera 204 ha. Ochrana komplexu pôvodných smrekových lesov zo smrekového vegetačného stupňa okolo vrcholu Kľačianskej Magury, ktoré smerom do Sučianskej doliny postupne prechádzajú do bučín zo smrekovo-bukovo-jedľového vegetačného stupňa. Geologické podložie tvorí žula. Biotop zriedkavých živočíchov, vrátane dravcov a šeliem.

Kľačianska Magura (1367 m n. m.) A3: Zalesnený vrch, vybieha z hlavného hrebeňa Krivánskej Fatry na juh od Suchého. Turistická značená trasa vrchol obchádza. Na južných svahoch chata a lyžiarske vleky.

Kľačno E1: Obec založená v 14. stor., patrila pod panstvo Bojnice. V 16. a 17. stor. sa vyvíjala ako zemepanské mestečko. V r. 1678 ju spustošili kuruci. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a ovocinárstvom. Pôvodný gotický kostol z r. 1464, neskôr obnovovaný, pred kostolom mariánsky stĺp z r. 1794. Ubytovňa, lyžiarsky vlek, škola v prírode.

Kľak D1: Národná prírodná rezervácia, vyhlásená v r. 1966, výmera 85,7 ha. Ochrana vrcholovej vápencovo-dolomitovej trosky chočského príkrovu. Tvorí bralnatú čiapku so vzácnou zachovanou vápnomilnou vegetáciou na vrchole a so zachovanými lesnými spoločenstvami okolo vrcholu.

Kľak (1352 m n. m.) D1: Výrazný hôľnato-skalnatý vrchol charakteristického tvaru. Výborný vyhliadkový bod s kruhovým výhľadom. Križovatka turistických značených trás.

Kláštor pod Znievom D2: Obec doložená z 12. stor. Vznikla z podhradia hradu Zniev na obchodnej ceste z Ponitria do Poľska. Má bohatú históriu. V stredoveku mala tržné práva. Premonštráti tu vyrábali liečivé oleje, tunajší olejkári a šafraníci chodili do celej Európy. V rokoch 1869-1874 jedno z prvých slovenských gymnázií, na ktorom študovali významní slovenskí literáti (Kukučín, Tajovský, Urbánek, Bielek a i.). Rodisko hudobného skladateľa Alexandra Moyzesa. Pôsobisko Martina Čulena, Janka Kráľa, Mikuláša Moyzesa, Karola Ondreičku, Jozefa Škultétyho. Kláštor premonštrátov z 13. stor. s kláštorným kostolom, farský kostol z 13. stor. s vnútorným zariadením zo 16. storočia a kostol na Kalvárii z r. 1700, renovovaný v r. 1816. Budova býv. Slovenského katolíckeho patronátneho gymnázia, národná kultúrna pamiatka. Chránené stromy Lipa pri kostole, Lipa pred kláštorom, Lipa v kláštornej záhrade, Buk v kláštornej záhrade a Brest v kláštornej záhrade, boli vyhlásené v r. 1969. Sú to tri lipy malolisté, vysoké 23 až 26 m, s obvodmi kmeňov od 401 do 529 cm; 28 m vysoký buk lesný má obvod kmeňa 378 cm a 26 m vysoký brest horský má obvod kmeňa 439 cm. V katastri obce prameň prírodnej minerálnej stolovej vody Kláštorná. Je to slabo mineralizovaná, hydrogénuhličitanová, vápenato-horečnatá, uhličitá, hypotonická minerálna voda.

Kláštorské lúky D3: Národná prírodná rezervácia, vyhlásená v r. 1974, výmera 86,0 ha. Ochrana zostatku vlhkomilných spoločenstiev v pobrežnej zóne rieky Turiec. Výskyt viacerých zriedkavých druhov rastlín a živočíchov. Významná botanická lokalita, migračná lokalita sťahovavého vtáctva.

Kojšová (743 m n. m.) A3: Samostatný zalesnený vrchol, vhodný cieľ vychádzok zo Strečna. Pod vrcholom skalné útvary, kríž, výhľad na zdevastovaný Polom (nevhodný zásah človeka do prírody pri ťažbe kameňa).

Košťany nad Turcom C3: Obec, prvý raz sa spomína v r. 1323, ale treba predpokladať staršie osídlenie. Pôvodne kuriálna osada sa stala neskôr poddanskou obcou. Obyvatelia boli známi ako olejkári a šafraníci, za obchodom odchádzali až do Ruska, Litvy a Holandska. V obci bola rozšírená výroba plátna, súkna a farbiarstvo. Barokový kaštieľ z druhej polovice 18. stor., v pôdoryse má tvar písmena L. Zachované murované objekty ľudovej architektúry s charakteristickými oblúkovými bránami. Na miestnom cintoríne pomník na spoločnom hrobe vojakov a partizánov, ktorí padli pri obrane Turca.

Košúty B3: Miestna časť Martina. Na jej území známe sídlisko z doby rímskej a hradištnej, terasovitý Hrádok púchovskej kultúry.

Kozol (1119 m n. m.) B2: Výrazný zalesnený vrch so skalnými útvarmi nad Medzihorskou dolinou. Známe miesto bojov počas SNP.

Kozol B2: Národná prírodná rezervácia, vyhlásená v r. 1993, výmera 91,6 ha. Ochrana vápencových komplexov Kozia vytvárajúcich bralnaté zoskupenia na hrebeni a charakteristické skalné stupne na južnom a juhovýchodnom svahu. Najcennejšou časťou územia sú vápencové bučiny vo vyšších polohách a vegetácia skál a skalných sutín, s prítomnosťou viacerých chránených a ohrozených druhov-rastlín. Faunu reprezentujú horské spoločenstvá s ojedinelým výskytom teplomilných prvkov.

Krivé A3: Národná prírodná rezervácia, vyhlásená v r. 1979, výmera 204 ha. Ochrana lesných porastov s prirodzeným drevinovým zložením a spoločenstiev skalných sutí na kryštaliniku Malej Fatry. Ide o vzácne dubové spoločenstvá, v ktorých sú primiešané dreviny: borovica, lipa, hrab, jaseň, ojedinelé jedľa a javor.

Krížava (1457 m n. m.) B2: Vrch v hlavnom hrebeni Lúčanskej Fatry. Na vrchole TV vysielač, ku ktorému vedie z Vrútok tvrdá cesta zjazdná motorovými vozidlami (na vlastné nebezpečenstvo). Sedačková lanovka z Podstrání na Martinské hole, horná stanica vzdialená 45 minút pešo od vrcholu. Na východných svahoch niekoľko lyžiarskych vlekov. Križovatka turistických trás.

Kunerad B2: Obec, prvá zmienka z r. 1490. V minulosti sa obyvatelia zaoberali prevažne poľnohospodárstvom, chovom dobytka a prácou v kameňolome. Nad obcou pri Stránskej hájovni je chatová osada Brezie, hotel Paradise, lyžiarsky vlek.

Kunerad B2: Secesný kaštieľ postavený v r. 1916 na spôsob románskych architektúr, s nárožnými vežami, terasami a arkádami (pôvodne poľovnícky kaštieľ). Počas SNP sídlil v kaštieli štáb 2. partizánskej brigády M. R. Štefánika. V r. 1944 fašisti kaštieľ vypálili. Po oslobodení bol obnovený, verejnosti neprístupný, využíva sa ako liečebňa. Pamätná tabuľa SNP. Východisko túr na Martinské hole.

Lietava A1: Obec založená v 13. stor., patrila panstvu Lietava. V chotári nálezy sídlisk lužickej a púchovskej kultúry a malé opevnenie z prelomu nášho letopočtu. Gotický kostol z 15. stor., zrúcaniny hradu Lietava. Chránený strom Lipa v Lietave, vyhlásený v r. 1982. Je to 22 m vysoká lipa malolisté, s obvodom kmeňa 438 cm.

Lietava A1: Zrúcanina hradu postaveného po r. 1241, ako administratívne a vojenské centrum. Najstaršia časť pochádza z 1. tretiny 14. stor. Bol majetkom rodiny Balašovcov, Matúša Čáka Trenčianskeho a na konci 14. a začiatku 15. stor. kráľa Žigmunda. Vládli tu rôzne šľachtické rody, do feudálneho hradného panstva patrilo vyše 30 obcí, najväčší rozmach zaznamenal hrad za vlády Thurzovcov po r. 1556. Svojou rozlohou patril medzi najväčšie hrady na Slovensku, vo svojej dobe bol považovaný za nedobytný. Po vymretí šľachtického rodu Thurzovcov začal chátrať, od r. 1770 postupne pustol. Výborné výhľady.

Lietavská Lúčka A2: Obec doložená z r. 1393. Klasicistický kaštieľ z r. 1820 s bohatou fasádou s predstavanými stĺpmi a tympanónom. Ubytovací hostinec. Obec je známa cementárňou.

Lipovec A3: Obec, spomína sa v r. 1397, keď ju kráľ Žigmund daroval Petrovi, synovi Ondrejovmu, Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, za 1. ČSR pracovali v lesoch, časť na Vrútkach a v Martine. Od r. 1944 podporovali partizánske hnutie. Po bojoch o Strečniansky priesmyk fašisti obec vypálili, zhorelo 75 % domov. Po vojne v obci postavený vodný kanál a hydroelektráreň. Východisko turistického „Chodníka oslobodenia" na Panošinú.

Martin B, C3: Okresné mesto, administratívne a hospodárske stredisko Turca, k 1. 1. 2000 mal 60 088 obyvateľov. V druhej pol. 19. a zač. 20. stor. centrum slovenského národného a kultúrneho života. Sídlo Jesseniovej lekárskej fakulty UK, priemyselných škôl, Slovenskej národnej knižnice, Matice slovenskej, Divadla SNP, Etnografického ústavu Slovenského národného múzea. Obec s kostolom sv. Martina písomne doložená z r. 1264. Mesto ležalo na obchodnej ceste z Ponitria cez Oravu do Poľska, stalo sa centrom obchodu a remesiel, od r. 1340 mestské práva. Napriek tomu sa Martin vyvíjal ako poddanské mestečko panstva Sklabina.

Pri prechode husitských vojsk Martin vyhorel. Od r. 1535 patril Révayovcom a postupne sa stával sídlom stolice. V 16. stor. sa hlásil k reformácii. V 17.-18. stor. sa vyvíjali cechy, remeselné farbenie plátna modrotlačou. V revolučnom roku 1848 ľudové zhromaždenie žiadalo uznať slovenčinu za úradnú reč. V r. 1861 prijaté Memorandum slovenského národa, v ktorom sa žiadalo uznať Slovensko za samosprávne územie a slovenčinu za úradný jazyk. V r. 1863 bola založená Matica slovenská, neskôr vzniklo jedno z troch prvých slovenských gymnázií, Živena, vychádzalo tu niekoľko slovenských novín. V r. 1918 Slovenská národná rada prijala Martinskú deklaráciu, ktorou podporila myšlienku spoločného česko-slovenského štátu. Počas SNP sa obyvatelia Martina zapojili do bojov, fašisti sa im za to kruto pomstili (masové hroby 76 vlastencov na Bukovinách a 22 pod Stranami).

V Martine sa narodil Janko Jesenský (1874-1945), Hana Gregorová (1885-1958), Pavol Halaša (1885-1969). Pôsobilo tu mnoho popredných literátov, dramatikov a maliarov a mnohí z nich sú pochovaní na martinskom Národnom cintoríne, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou: Karol Kuzmány, Ján Kalinčiak, Július Barč-lvan, Martin Benka, Ján Smrek, František Hečko, S. H. Vajanský, Janko Jesenský, Andrej Kmeť, Jozef Škultéty, E. M. Šoltésová. Previezli sem aj Janka Kráľa a Martina Kukučina. V Martine tiež pôsobili: Miloš Bazovský, J. C. Hronský, Štefan Krčméry, Karol Ondreička, Ľudo Ondrejov, M. R. Martáková, J. G. Tajovský a ďalší. Medzi významné historické budovy patria budovy Matice slovenskej, tolerančný kostol z r. 1784, budova bývalého stoličného domu, matičného gymnázia, Národný dom, budovy Slovenského národného múzea, budova Ta tra banky a iné. Kostol sv. Martina, ranogotický z 2. polovice 13. stor., prestavaný v 15. a 16. stor., obnovený v r. 1862 a po r. 1945; v objekte sa zachovala gotická klenba, okná a gotické nástenné
maľby (národná kultúrna pamiatka). Pomníky, pamätné tabule, pamätníky a sochy sú na rôznych námestiach, parkoch a budovách. K najrozľahlejším patrí pamätník a cintorín 750 padlých v boji proti fašizmu v Priekope. Stále expozície sú v Slovenskom národnom múzeu – Etnografickom múzeu, Múzeu A. Kmeťa, Múzeu slovenskej dediny (skanzen) v Jahodníckych hájoch, Múzeum Martina Benku, v Slovenskom národnom litarárnom múzeu, Turčianskej galérii. Pred budovou
evanjelického tolerančného kostola skupina chránených stromov Memorandové lipy, vyhlásené v r. 1963. Je to 6 líp malolistých vysokých 16-19 m, s obvodmi kmeňov od 148 do 288 cm.

V meste je dostatočný počet ubytovacích, stravovacích a športových zariadení, kúpaliská, sedačková lanovka z Podstrání na Martinské hole. Východisko do Malej i Veľkej Fatry, dobré komunikačné spojenie s inými pohoriami.

Martinské hole B2: Centrálna časť hlavného hrebeňa Lúčanskej Fatry a priľahlá oblasť na východnej strane horstva. Stredisko rekreácie, turistiky a zimných športov. V zimnom období záchranná stanica Horskej služby. Na vrchole Krížavy TV vysielač. Sedačková lanovka z Podstrání, 7 lyžiarskych vlekov, 9 značených zjazdových lyžiarskych tratí. Ubytovacie a stravovacie zariadenia.

Mažarná E3: Prírodná pamiatka, vyhlásená v r. 1981. Ochrana 130 m dlhej, puklinovo-rútivej jaskyne so zvetralou kvapľovou výzdobou. Jaskyňa má veľký geomorfologický a archeologicko-paleontologický význam (eneolit, mladšia doba kamenná, doba bronzová). Je významná aj z historického hľadiska (využitie počas SNP). Výskyt bezstavovcov a netopierov. Verejnosti nie je prístupná.

Minčol (1364 m n. m.) A2: Trávnatý vrchol v hlavnom hrebeni Lúčanskej Fatry s výborným kruhovým výhľadom. Na vrchole pamätníky oslobodzovacích bojov z roku 1945. Križovatka turistických značených trás.

Mošovce E3: Obec vznikla z viacerých osád, patrí k najstarším obciam v Turci, spomína sa r. 1233. Vznikla na miestach, kde v mladšej dobe bronzovej bolo sídlisko (hromadný nález bronzových predmetov). Rozvíjala sa ako poľnohospodársko-remeselné mestečko (čižmárstvo, kožušníctvo, pláteníctvo, olejkárstvo), závislé od sklabinského panstva a rodu Révayovcov. Révayovci tu mali sídlo a dlho ovplyvňovali život mestečka. Narodil sa tu Ján Kollár (1793-1852), propagátor všeslovanskej myšlienky, Štefan Krčméry (1892-1955) básnik, historik a organizátor kultúrneho a osvetového života. Študoval tu M. M. Hodža (1811-1870) národný buditeľ, spoluzakladateľ spisovnej slovenčiny, rodák zo susednej Rakše. Múzeum Jána Kollára a Múzeum mošovských remeselníkov. Barokovo-rokokový kaštieľ z 2. polovice 18. stor., postavený Révayovcami na okraji veľkého anglického parku, v ktorom je viacero pozoruhodných objektov (klasicistický záhradný pavilón, secesné mauzóleum). Pri obci prírodný zdroj minerálnej stolovej vody stredne mineralizovanej, uhličitej.

Športový areál Drienok pri termálnom prameni, s troma bazénmi s 22 "C teplou vodou, ihriská, reštaurácie, bufety. Ubytovanie v ŠRZ Drienok a v chatovej osade s celoročnou prevádzkou.

Mošovské aleje E3: Chránený areál, vyhlásený v roku 1969, novelizovaný v roku 1995, výmera 273 ha. Ochrana alejí pri hlavných a poľných cestách, ktoré tvoria významnú historickú a krajinotvornú zeleň v komplexe poľnohospodárskej krajiny.

Múzeum slovenskej dediny C3: Najväčšie slovenské múzeum v prírode, situované v lesnatom prostredí Jahodníckych hájov. Formou rekonštrukcie sídiel a ich historického prostredia prezentuje ľudovú kultúru z 2. polovice 19. stor. a 1. polovice 20. stor. Objekty ľudového staviteľstva sú zariadené dobovým interiérom a náradím. Atrakciou sú pravidelné ukážky zvykoslovia a tradičných výrob. Skanzen sa postupne dobudováva.

Náučný chodník lesopark Bôr F3: Okružný, obojsmerný, samoobslužný náučný chodník s prírodovedným a vlastivedným zameraním. NCH začína v centre Turčianskych Teplíc pri mestskom úrade, kde je umiestnený aj hlavný informačný panel. Časť trasy NCH vedie súbežne so zelene značenou turistickou trasou. NCH má celkovú dĺžku 6,5 km a 11 informačných tabúľ. Chodecké terény v lesoparku sú upravené, trasa je nenáročná, prechádzka trvá približne 3 hodiny. Na trase sú viaceré odpočívadla, miesta na relaxáciu, posedenie a kladenie ohňa. Jednotlivé zastávky NCH: kúpeľný park, panoráma Turca, jazierko, pedológia, funkcia lesa, klimatické pomery, zber lesného semena, flóra, poľovníctvo, fauna, potok Žarnovica, hlavný panel - lesopar Bôr.

Náučný chodník lesoparkom mesta Martin a mesta Vrútky B3: Líniový, obojsmerný samoobslužný, letný aj zimný NCH s prírodovedným a historickým zameraním. Je vybudovaný v rekreačnej oblasti Lúčanskej Fatry, kde sa nachádza areál zdravia - lesopark mesta Martin a mesta Vrútky. NCH je ľahko dostupný peši alebo od zastávok MHD z mesta Martin - z prímestských častí Podstráne, Záturčie a Priekopa, ako aj z mesta Vrútky, ulica Karvaša-Bláhovca. Trasa je nenáročná, bezpečná a vhodná pre všetky vekové kategórie. Dĺžka trasy je 5 km, počet zastá­vok 9. Poslaním NCH je obohatenie poznatkov a vzbudzovanie záujmu verejnosti o prírodu, zvláštnosti a vzájomné vzťahy.

Náučný chodník Rajecké Teplice - Žibrid A1: Samoobslužný, líniový, obojsmerný NCH s prírodovedným a ochranárskym zameraním, vybudovaný v atraktívnom prostredí okolia Rajeckých Teplíc. Začína na centrálnom turistickom orientačnom bode v Rajeckých Tepliciach, vedie čiastočne súbežne s modrou miestnou turistickou trasou, do Sedla pod Kamenným dielom, krátko súbežne so žltou turistickou trasou a ďalej okolo prírodného výtvoru Budzogáň až na vrch Žibrid (857 m n. m.), kde sa pripája na zelene značenú trasu. Náučný chodník má dĺžku cca 7 km, prevýšenie do 500 m, 6 zastávok. Trasa je stredne náročná a možno ju prejsť za 2,5 až 4 hodiny. Jednotlivé zastávky sa venujú rieke Rajčanke, geologickému zloženiu a geomorfológii Súľovských vrchov, ekologickému systému územia, rastlinným a živočíšnym spoločenstvám, ako aj ochrane územia. Veľmi zaujímavý je Budzogáň - vypreparovaný skalný útvar majúci podobu päste.

Náučný chodník Rajecké Teplice - Porúbka A1, 2: Náučný chodník v turisticky atraktív­nom prostredí okolia Rajeckých Teplíc. Samoobslužný, líniový NCH je dlhý 5,6 km, má prírodovedné, ochranárske a historické zameranie. Trasa je nenáročná až stredne náročná, je využiteľná v oboch smeroch, počet zastávok 16, čas prechodu 3-4 hodiny. NCH začína na parkovisku pri kúpalisku a konči na križovatke železnice a cesty vedúcej do Lietavskej Svinnej. Zaujímavosti NCH: PR Slnečné skaly - vežovito členené dolomitové skalné mesto s výskytom chránených druhov rastlín a živočíchov, PP Poluvsianska skalná ihla - ihlovité skalné bralo, Rajecké Teplice-kúpele, pramene alkalicko-zemitých termálnych vôd, lesopark s domácimi drevinami.

Náučný Chodník Súľovské skaly A1: Náučný chodník je z väčšej časti vybudovaný v NPR Súľovské skaly. Je to okružný, samoobslužný chodník s prírodovedným a ochranárskym zameraním, počet zastávok 17. Trasa NCH je stredne náročná, celková dĺžka 4 km, prevýšenie 300 m, možno ju absolvovať za 2 hodiny. NCH začína aj končí severozápadne od Súľova na hranici NPR Súľovské skaly v blízkosti parkoviska pri štátnej ceste a je súčasťou značených turistických trás. Zaujímavosti NCH: veternou a vodnou eróziou vymodelované skalné mesto v tzv. bazálnych súľovských zlepencoch obsahujúcich valúny vápenca, ojedinelé skalné útvary, ukážka inverzie reliéfu, zrúcanina Súľovského hradu, výskyt chránených rastlín. V mape je zobrazená len malá časť NCH.

Náučný chodník Vyšehrad F1: Líniový, samoobslužný náučný chodník s prírodovedným, ochranárskym, historickým a archeologickým zameraním, vybudovaný na území NPR Vyšehrad. Dĺžka NCH 1,3 km, prevýšenie 150 m, počet zastávok 6. Trasa je stredne náročná a možno ju absolvovať za 1,5 hodiny. Zaujímavosti NCH: Vyšehrad - bralnatý vápencový vrchol jadrového pohoria Žiar, xerotermná a vápnomilná lesostepná vegetácia, zvyšky prirodzených lesných porastov, hlavne bučín, výskyt vzácneho hmyzu, významné archeologické nálezisko na vápencovej plošine, najstaršie osídlenie z mladšej doby bronzovej, stopy po slovanskom osídlení a stredovekom hrade.

Necpaly D3: Prvá zmienka o obci z r. 1266, patrila rodu Necpalských. V 16. stor. tu bola evanjelická latinská stredná škola, neskôr artikulárne gymnázium. Ranogotický kostol z 13. stor., renesančné preklenutý v 17. stor., častejšie opravovaný, so vzácnymi gotickými nástennými maľbami z konca 14. stor. (národná kultúrna pamiatka). Neskoroklasicistický kostol z r. 1843 s oltárom z r. 1611, stavaným pre Oravský hrad. K pamiatkam patria tri kaštiele (renesančný a dva barokovo-klasicistické). 3 km na severozápad od obce sú chránené stromy Lipy v Doline, vyhlásené v r. 2001. Sú to dve cca 250-ročné lipy veľkolisté, vysoké 25 a 28 m, s obvodmi kmeňov 385 a 540 cm.

Nitrianske Pravno F1: Obec založená v r. 1330-1340, písomne doložená v r. 1393, bola osídlená nemeckými kolonistami. Pôvodne banské mestečko, neskôr patrilo pod Bojnické panstvo. Baníctvo zaniklo koncom 15. stor., obyvatelia sa potom zaoberali poľnohospodárstvom, rozvinuté boli mnohé remeslá. Po 2. svetovej vojne bolo nemecké obyvateľstvo odsunuté. Meštianske domy z 15.-16. stor., renesančné zo 17. stor., na námestí stĺp z 18. stor. Významná archeologická lokalita. Gotický kostol zo 14. stor., v r. 1715 prestavaný a v r. 1915 rozšírený v neogotickom slohu. Má hodnotný interiér a oltárny obraz od J. B. Klemensa. Možnosť ubytovania v hoteli Vyšehrad.

Ostrá (1247 m n. m.) E3: Výrazný bralnatý vrch s dvoma vrcholmi. Zo západného (neznačkovaného), ktorý je veľmi ostrý, je nádherný pohľad na celú Turčiansku kotlinu.

Piatrová B3: Rekreačný priestor na západ od Vrútok s hotelom, turistickou ubytovňou, súkromnými chatami a lyžiarskym vlekom. Pamätník padlým partizánom. Prístup autobusmi MHD z Vrútok.

Podhorie A1: Obec, prvá zmienka je z r. 1397, patrila panstvu Lietava. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a železiarstvom. Na juh od obce ležalo v mladšej dobe bronzovej významné sídlisko lužickej kultúry. Jeho časť zanikla požiarom, ako to dosvedčujú plochy pokryté prepálenou hlinou. Našlo sa tu aj sídlisko púchovskej kultúry z obdobia laténu. V stredoveku stál nad obcou malý opevnený hrádok.

Podkova B2: Rozsiahla hôľna časť vrcholovej partie Lúčanskej Fatry. Na jej dolnom okraji sú výdatné pramene.

Podstráne B3: Rekreačná oblasť Martina pod Martinskými hoľami. Konečná zastávka MHD, parkovisko, veľké hotely Podstráne a Grandis, s možnosťou ubytovania a stravovania, bufet. Množstvo súkromných chát. V blízkosti lyžiarsky vlek. Údolná stanica sedačkovej lanovky na Martinské hole.

Polom (1010 m n. m.) A2: Pôvodne to bol výrazný, charakteristický vrchol v severnej časti Lúčanskej Fatry, s výhľadom na Žilinu a okolie. Ťažbou vápencového kameňa sa jeho vrcholová časť stále znižuje a dostáva charakter vodorovnej plošiny. Turisticky neprístupný. Vo vojne bol miestom najťažších oslobodzovacích bojov. Nad plošinou na Javorine je pamätník bojovníkom 1. čs. armádneho zboru.

Poluvsianska skalná ihla A1: Prírodná pamiatka, vyhlásená v r. 1965, výmera 0,20 ha. Ochrana dolomitového brala ihlovitého tvaru, oddeleného eróznymi procesmi od priľahlého masívu Slnečných skál. Výrazný krajinotvorný prvok.

Pravenec F1: Obec známa drevárskym priemyslom (výroba nábytku). Renesančný kaštieľ zo 17. storočia, upravený v 18. stor. Neskorobarokový kaštieľ z r. 1787, kúria baroková a empírová.

Príbovce D3: Obec, spomína sa od r. 1230. Poloha obce uprostred Turca spôsobila, že sa tu konali župné kongregácie (17. stor.). Pôvodne gotický kostol obnovený v r. 1640, prestavaný v r. 1900. Ranorenesančný kaštieľ zo 16. storočia, obnovený v 18. stor. Dve klasicistické kúrie zo začiatku .19. storočia.

Rajčanka A2-D1: Rieka prameniaca v Zliechovskej hornatine na úbočí Strážova. Tečie najprv severovýchodným smerom a od Fačkova severne až k svojmu ústiu v Žiline, kde sa vlieva do Váhu. Je dlhá 47 km. Prevážna časť jej prítokov prichádza z Lúčanskej Fatry.

Rajec B1: Mesto, spomína sa už v r. 1193, ako mestečko doložené v r. 1397. Od r. 1604 jarmočné práva, rozvoj remesiel (garbiarstvo, pláteníctvo, farbiarstvo). Rajec od 17. do 19. stor. svojou produkciou a počtom obyvateľov predstihoval vtedajšiu Žilinu. Od r. 1899 železničné spojenie so Žilinou. Gotický kostol zo 14. stor., prestavaný v r. 1610 a zbarokizovaný v 18. storočí. Renesančná radnica zo 16. stor. zbarokizovaná v druhej pol. 18. stor. Renesančná fara z r. 1657, neskôr zbarokizovaná, trojičný klasicistický stĺp z r. 1818. Dvojpodlažné renesančné a barokové domy na ná­mestí, mestské múzeum. Historické jadro bolo vyhlásené za pamiatkovú zónu. Ubytovacie a stravovacie zariadenia. Chránený strom Lipa v Rajci bol vyhlásený v r. 1982. Je to 26 m vysoká lipa veľkolistá, s obvodom kmeňa 378 cm. Termálne kúpalisko Veronika s viacerými bazénmi.

Rajecká Lesná C1: Rázovitá obec, spomína sa od r. 1474, patrila panstvu Lietava, pútnické miesto. Zachovaná ľudová architektúra, zrubové a murované trojpriestorové domy so šindľovou strechou a doskovým štítom. Kaplnka ranogotická (pôvodne svätyňa kostola zo 14. stor., zbúraného v r. 1863). Neskorogotická socha Madony z čias okolo r. 1500. V Dome božieho narodenia sa nachádza Slovenský betlehem, pozoruhodné rezbárske dielo - najväčší slovenský pohyblivý drevený betlehem s rozmermi 8,5 + 2,5 m, autor J. Pekára. Zobrazuje okrem narodenia Ježiša Krista aj všetky regióny Slovenska s ich pozoruhodnosťami a pamätihodnosťami, ako aj tradičný spôsob života a práce slovenského ľudu v minulosti. Frivaldská galéria od prvej zmienky obce až po súčasnosť (rôzne predmety, kroje, kolovrat a pod.). Nad obcou, vpravo od cesty je gejzír. Z obce vedie Rajeckolesnianska dolina, turisticky významná. Asi v polovici doliny veľká chatová osada Žiar, reštaurácia, zrubové chatky, možnosť ubytovania, lyžiarske vleky, podnikové a súkromné chaty. Chránené stromy Brest v Rajeckej Lesnej a Lipy v Rajeckej Lesnej boli vyhlásené v r. 1982. Brest horský má výšku 26 m, obvod kmeňa 425 cm. Dve lipy veľkolisté, vysoké 27 a 32 m, s obvodmi kmeňov 321 a 338 cm.

Rajecké Teplice A1: Kúpeľné mestečko, doložené v r. 1376, patrilo pod panstvo Lietava. Prvé kúpele vznikli za vlády Thurzovcov. Pramene prírodnej liečivej hydrouhličitanovo-vápenato-horečnate) vody, teplej 32°C a 37°C. Liečba chorôb pohybových ústrojov, nervových, duševných a chorôb z povolania. Pekný kúpeľný park s jazierkom, verejné kúpalisko s termálnou vodou.

V kúpeľnom areáli kaplnka z konca 19. stor. s novogotickými architektonickými prvkami. V úbočiach Skalky serpentíny miestnych chodníkov, zachádzajúcich až na skalné bralá s vyhliadkami do okolia. Severovýchodne prírodná rezervácia Slnečné skaly, pod nimi ATC Slnečné skaly. Ubytovacie a stravovacie zariadenia. Východisko túr na hrad Lietava, kaštieľ Kunerad, Martinské hole, dva náučné chodníky. Chránený strom Brest v Rajeckých Tepliciach, vyhlásený v r. 1982. Je to 30 m vysoký brest horský, s obvodom kmeňa 405 cm.

Rakša F3: Obec, doložená r. 1277, bola zemianskou obcou. V r. 1714 vypálili obec kurucké vojská. Ako kuriálna osada patrila až do polovice 19. stor. rodu Rakšanských. Rodisko M. M. Hodžu (1811-1870), básnika a národného buditeľa, zachovaný jeho rodný dom. Na juh od obce sa nachádza púchovské sídlisko z doby rímskej. Neďaleko od obce nedatované valové a zemné opevnenie. Východisko turistickej trasy na Drienok.

Rakšianske rašelinisko F3: Národná prírodná rezervácia, vyhlásená v r. 1984 s aktualizáciou v r. 1988, výmera 5,53 ha. Ochrana zachovaného prirodzeného slatinného rašeliniská s výskytom vzácnych, kriticky ohrozených rastlinných druhov.

Reváň (1204 m n. m.) D1: Hôľny vrchol v južnej časti hlavného hrebeňa Lúčanskej Fatry.V hornej časti odlesnený, trávnaté porasty, výhľad. Pod Reváňom vyviera rieka Nitra.

Rudno F2: Obec na styku juhozápadnej časti Turčianskej kotliny a pohoria Žiar. Spomína sa v r. 1343, od r. 1421 do 19. stor. je doložené tunajšie mýto. Patrila zemanom zo Slovenského Právna. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a remeslami, za 1. ČSR pracovali aj v lesoch a na píle. Chránený strom Lipa pri bývalom drevenom kostole, vyhlásený v r. 1969. Je to 20 m vysoká lipa malolisté, s obvodom kmeňa 449 cm.

Sedlo Maríková (990 m n. m.) C2: Zalesnené sedlo v hlavnom hrebeni Lúčanskej Fatry, bez výhľadov. Križovatka turistických značených trás.

Sedlo pod Hnilickou Kýčerou (1028 m n. m.) C2: Sedlo v hlavnom hrebeni Lúčanskej Fatry, križovatka turistických značených trás. Čiastočné výhľady, v blízkosti prameň pitnej vody.

Sedlo pod Úplazom (988 m n. m.) C2: Sedlo v hlavnom hrebeni Lúčanskej Fatry, bez výhľadov, križovatka turistických značených trás. V blízkosti prameň pitnej vody.

Sedlo Patúch A1: Výrazné zalesnené sedlo pod vrchom Žibrid (starší názov Pastúch). Najľahší prechod z Rajeckej kotliny do Súľova. Križovatka turistických značených trás. Najbližší výstup na bralnatý Žibrid.

Skalka (1308 m n. m.) B2: Vrch v Lúčanskej Fatre na západ od Krížavy s peknými výhľadmi.

Skalky (1191 m n. m.) D1: Vrch so skalnými útvarmi v hlavnom hrebeni Lúčanskej Fatry medzi Kútikom a Jankovou.

Skalky (778 m n. m.) A1: Zalesnený skalnatý vrch severne od Rajeckých Teplíc. V jeho svahoch vo vysokom lesnom poraste sú zvláštne skalné útvary. Na severnom svahu lyžiarske vleky.

Slnečné skaly A2: Prírodná rezervácia, vyhlásená v r. 1965 s novelizáciou v r. 1984, výmera 90,5 ha. Ochrana pestrého komplexu skalných útvarov Slnečných skál tvorených chočskými dolomitmi, pôvodných submontánnych bučín, sekundárnych a miestami aj reliktných borín. Osobitný ráz má vegetácia skál s početnými teplomilnými a zriedkavejšími horskými druhmi.

Slovany D2: Obec, spomína sa už v r. 1252, keď Slovany patrili turčianskemu konventu. V minulosti sa obyvatelia zaoberali olejkárstvom a šafraníctvom, spracúvali ľan a konope. Za 1. ČSR sa zaoberali aj tkáčstvom, rezbárstvom. Kaplnka z r. 1856, neogotický kostol z r. 1896. Zo starej architektúry sa zachovali klenbové brány pri vchodoch do dvorov.

Slovenské Pravno E2: Najstaršia obec Turca, známa už z r. 1113. Leží na prastarej ceste od Dunaja (Nitrianskou kotlinou, cez Turiec, Oravu) do Krakova. Púchovské sídlisko zo zlomu letopočtu, slovanské z 9. stor. a zaniknutý stredoveký hrádok. Gotický kostol z konca 13. stor., renesančné upravený v 17. stor., ohradený múrom, s renesančnou zvonicou. Neskorobarokový kaštieľ z r. 1754 na starších renesančných základoch, kúria pôvodne renesančná zo začiatku 17. stor. Chránený strom Lipa pri kostole, vyhlásený v r. 1969. Je to 27 m vysoká lipa malolisté, s obvodom kmeňa 448 cm.

Slovianska dolina C, D2: Turisticky významná dolina s rovnomenným potokom. V koryte potoka pri horárni Smradľavá voda vyviera sírnatý prameň.

Srniak (810 m n. m.) C1: Vrch s bralnatým hrebeňom, na západ od Rajeckej Lesnej. Pekné skalné útvary na husto zalesnených svahoch.

Starý hrad A3: Národná prírodná rezervácia, vyhlásená v r. 1967 s aktualizáciou v rokoch 1980 a 1988, výmera 85,4 ha. Ochrana lesných porastov s dubom zimným a jeho mnohými krížencami, ktoré majú reliktný pôvod ako pozostatok dubín zo začiatku holocénu (asi pred 8-10-tis. rokmi), na strmých skalnatých svahoch. Geologické podložie tvorí žula.

Stráňavy A2: Obec, spomína sa od r. 1356, patrila panstvu Strečno. V r. 1945 ťažké boje 1. čs. armádneho zboru. Nad dedinou v bývalej horárni Múzeum malofatranskej operácie. Poniže obce termálne kúpalisko a penzión (mimo mapy). Nad obcou na Polome ťažba vápenca, ktorý sa spracováva vo Varíne (mimo mapy).

Stránske B1: Obec, prvá zmienka z r. 1368 pri prestavbe tunajšieho kostola. Patrila panstvu Strečno a neskôr panstvu Lietava. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali prácou v lesoch, včelárstvom, chovom oviec a dobytka. Zrúcanina gotického kostola z konca 13. stor., poškodeného pri zemetrasení v r. 1858. Chránené stromy Javory v Stránskom a Lipa v Stránskom, vyhlásené v r. 1982. Sú to 4 javory horské vysoké 17 až 19 m, s obvodmi kmeňov od 207 do 273 cm; 20 m vysoká lipa malolisté má obvod kmeňa 321 cm.

Strečno A3: Národná kultúrna pamiatka. Hrad písomne doložený z r. 1384. Bol postavený na ochranu mýta, ktoré sa vyberalo na jeho úpätí pri prechode cez Váh. Do konca 14. stor. bol kráľovským majetkom a spravovali ho kráľovskí kasteláni. V 15.-16. stor. vystriedal viacerých majiteľov, ktorí ho dostávali do zálohy. V tom čase prestavaný na rezidenciu a rozšírený. Neskôr pristavané nové opevnenia s baštami. Tým sa stal prakticky nedobytným. Po porážke Thokolyho ho vojaci opustili a cisár Leopold ho dal v r. 1698 zbúrať. Po 17 rokoch konzervačných a reštauračných prác bol hrad v r. 1995 sprístupnený. Patrí k najvýznamnejším pamiatkam dávnej minulosti Slovenska, tvorí neodmysliteľnú súčasť prírodnej scenérie. Z vrcholu hradnej skaly je veľmi pekný výhľad na Strečniansky priesmyk a severnú časť Žilinskej kotliny.

Strečniansky priesmyk A3: Dlhé prielomové údolie Váhu, ktoré rozdeľuje Malú Fatru na dva geomorfologické podcelky - Lúčanskú Fatru a Krivánsku Fatru. Strečniansky priesmyk bol v minulosti veľmi obávaným úsekom pri splavovaní dreva na pltiach. Počas SNP a pri oslobodzovaní v druhej svetovej vojne tu prebiehali veľké boje. V letnom období je možné využiť plavbu priesmykom na pltiach (viď heslo Balcierová-pltisko).

Suchý (1468 m n. m.) A3: Výrazný vrchol v juhozápadnej časti Krivánskej Fatry, na ktorom sa začína hôľny hrebeň. Dobrý vyhliadkový bod. Na lúke pod hrebeňom severozápadnej rázsochy Suchého Chata pod Suchým (mimo mapy).

Suchý A3: Národná prírodná rezervácia, vyhlásená v r. 1979, výmera 429 ha. Ochrana pôvodných rastlinných spoločenstiev vyvinutých v jedľovo-bukovom, smrekovo-bukovo-jedľovom, smrekovom a kosodrevinovom vegetačnom stupni. Územie Je refúgiom vzácnych druhov živočíchov a rastlín. Je budované vápencami, dolomitmi, kremencami a bridlicami.

Súľov-Hradná A1: Obec spojená z dvoch pôvodne samostatných obcí. Spomína sa od r. 1193, patrila Súľovskému hradu. Zrúcaniny hradu v Súľovských skalách (mimo mapy). Pôvodne renesančný kostol z r. 1616, neskôr zbarokizovaný. Dva renesančné kaštiele z r. 1600. Viaceré ubytovacie a stravovacie zariadenia, verejné táborisko pri športovom ihrisku. Centrálna turistická orientácia je v Súľovskej tiesňave, odkiaľ sú východiská turistických chodníkov a náučného chodníka (mimo mapy). Pod skalami Súľovskej tiesňavy sa zistilo žiarové pohrebisko lužickej kultúry. V okolí obce boli viaceré lužické a púchovské sídliská. Chránené stromy Lipy v Súľove, vyhlásené v r. 1982. Sú to dve 220 a 250 ročné lipy malolisté, vysoké 15 a 32 m, s obvodmi kmeňov 362 a 350 cm.

Súľovské skaly A1: Národná prírodná rezervácia, vyhlásená v r. 1973, výmera 543 ha. Ochrana krajinársky svojrázneho a esteticky mimoriadne pôsobivého územia s pestrými morfologickými javmi, budovaného prevažne paleogénnymi súľovskými zlepencami, ktoré zvetrali do zvláštnych skalných zoskupení - veží, homolí, ihiel. Časté sú aj pseudokrasové javy - skalné okná, brány, jaskyne. Zachované lesné a skalné biocenózy, pestrá flóra a fauna vrátane chránených druhov, z ktorých viaceré tu dosahujú hraničné miesta svojho výskytu. V mape je zobrazená len veľmi malá časť NPR.

Šuja B1: Miestna časť Rajca, obec sa spomína od r. 1393 ako majetok Lietavského panstva. Nález mincí Eraviskov.

Šujské rašelinisko C1: Prírodná rezervácia, vyhlásená v r. 1983, výmera 10,8 ha. Ochrana rašelinno-slatinných spoločenstiev na aluviálnych sedimentoch rieky Rajčianky. Výskyt chránených a zriedkavých, vo svojom výskyte ohrozených rastlín.

Tlstá E3: Národná prírodná rezervácia, vyhlásená v r. 1981, výmera 3066 ha. Ochrana výrazných bralnatých, často skrasovatených vápencovo-dolomitových komplexov Tlstej zachovaným komplexom lesnej a skalnej biocenózy dubovo-bukového až smrekového vegetačného stupňa s pestrou vysokohorskou, horskou i teplomilnou a slatinnou vegetáciou, so vzácnymi a chránenými druhmi rastlín a živočíchov.

Trebostovo C3: Obec, spomína sa už od r. 1262, patrila hontianskemu županovi hradu Blatnica, bola sídlom jezuitského rádu. Jezuiti naučili tamojší ľud vyrábať ľanový, konopný a repkový olej. Révayovský renesančný kaštieľ z r. 1630, upravený v r. 1945, trojkrídlový s mohutnými štvorcovými vežami na nárožiach. Pri kaštieli park s mohutnými exemplármi starých líp. Na cintoríne mauzóleum zo začiatku 20. storočia.

Turčianske Kľačany B3: Obec, spomína sa od r. 1403, patrila hradu Sklabiňa. Obec si dlho zachovala pôvodný ráz ľudovej architektúry, charakter obce sa zmenil po vybudovaní hydrocentrály na Váhu. Hradisko púchovskej kultúry. Východisko turistického chodníka na Kľačiansku Maguru a k lyžiarskym vlekom v okolí. Možnosť kúpania na Bielych brehoch (slepom ramene Váhu -mimo mapy).

Turčianske Teplice F3: Kúpeľné mesto, najstaršie informácie doložené z r. 1351 (k 1. 1. 2000 malo 7108 obyvateľov). Teplé pramene sa spomínajú v r. 1281 a už v r. 1402 sú pri nich kúpele, v r. 1423 sa tu liečil kráľ Žigmund Luxemburský. Od r. 1535 patrili kúpele Kremnici. Rozvoj nastal po r. 1872 (vybudovanie železničnej trate). Síranovo-hydrogenuhličitanové, vápenato-horečnaté liečivé vody s teplotou 40,7-46,5°C. Liečba chorôb pohybového ústrojenstva, reumy, ischiasu, ale najmä obličkových chorôb. Rokokovo-klasicistické kúpeľné budovy (Modrý kúpeľ), kúpeľný park. Renesančný kaštieľ postavený okolo r. 1630. Gymnázium a Pedagogická a sociálna akadémia. Ubytovanie vo viacerých hoteloch, penziónoch a v súkromí, dve termálne kúpaliská. Narodil sa tu sochár Pavol Bán (1892-1959), maliar a grafik Mikuláš Galanda (1895-1938). Od r. 1996 okresné mesto.

Turčiansky Ďur D2: Malá obec v Turčianskej kotline, vyvinula sa okolo Kostola sv. Juraja, doložená v r. 1332. V r. 1591 získali časť majetkov jezuiti. Do zrušenia rehole patrila panstvu Zniev, koncom 18. stor. tunajšej fare. Kostol pôvodne gotický zo začiatku 14. stor., rozšírený v r. 1602, zaklenutá loď a pristavená veža. Baroková fara.

Turčiansky Michal F3: Miestna časť Turčianskych Teplíc. Spomína sa v r. 1264, až do polovice 19. stor. tu mali majetky viaceré zemianske rody. Ranogotický kostol sv. Michala z 2. polovice 13.stor., zbarokizovaný v r. 1750, obnovený v r. 1890   po r. 1950. Zachovaná gotická klenba, okná a vstupný portál, neskorogotická krstiteľnica, časť zariadenia renesančná. Chránený strom Lipa pri kostole, vyhlásený v r. 1969. Je to 23 m vysoká lipa veľkolistá, s obvodom kmeňa 502 cm.

Turčiansky Peter C3: Prvé zmienky o obci z r. 1323. Obyvatelia sa pôvodne zaoberali poľnohospodárstvom, olejkárstvom a domácim zhotovovaním liečiv. Ranogotický kostol zo začiatku 14.    stor. s renesančnou klenbou z polovice 17. stor. a zmodernizovaný v r. 1940. Má gotické architektonické detaily, zariadenie z 18. stor. Pôvodne renesančný kaštieľ zo 16.-17. stor.,  prestavaný koncom 19. stor. Kaštieľ v romantizujúcom slohu z druhej polovice 19. storočia.

Turie A2: Obec, doložená z r. 1386, patrila hradu Strečno. Renesančný kostol zo 16. stor., koncom 17. stor. ohradený múrom. Chránený strom Lipa v Turí, vyhlásený v r. 1982. Je to 29 m vysoká lipa veľkolistá, s obvodom kmeňa 388 cm. V Turskej doline nad obcou sanatórium. V ústí doliny skalné útvary „Síčeskala". Z obce vedú turistické trasy na Minčol a Krížavu.

Turiec B3-F2: Rieka prameniaca pod Tablou v Kremnických vrchoch. Najprv tečie severozápadným smerom, pri Sklenom sa skrúca na sever a tento smer si udržiava až po svoje ústie do Váhu vo Vrútkach. Plocha povodia 935 km², odvodňuje prakticky celú Turčiansku kotlinu. Tečie meandrovite a má veľa výdatných prítokov.

Turiec C3—E2: Národná prírodná rezervácia, vyhlásená v r. 1966, výmera 62,0 ha. Ochrana úseku rieky Turiec medzi Moškovcom a ústím potoka Bystrička - posledné pôvodné refúgium vzácnej lososovitej ryby - hlavátky obyčajnej v strednej Európe. Lokalita je významným krajinotvorným prvkom intenzívne poľnohospodársky využívanej Turčianskej kotliny. Brehové porasty predstavujú hniezdiská mnohých druhov vtákov.

Turská skala A2: Prírodná pamiatka, vyhlásená v r. 1982, výmera 4,38 ha. Ochrana zvláštneho povrchového tvaru - obtočníka, oddeleného od dolomitového komplexu Slnečných skál postupným zarezávaním sa rieky Rajčanky do menej odolnej výplne Žilinskej kotliny.

Tužina E1: Obec, spomína sa v r. 1393, založená bola na zákupnom práve. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Väčšina obyvateľov bola nemeckej národnosti. V r. 1945 boli Nemci vysídlení a nahradili ich repatrianti. Barokový kostol z r. 1790, jeho steny pokrývajú fresky, zariadenie prevažne barokové. Kaplnka z r. 1818, rozšírená v r. 1872.

Úplaz (1085 m n. m.) C2: Vrch s dobrým výhľadom v hlavnom hrebeni Lúčanskej Fatry.

Usypaná skala (1158 m n. m.) C2: Vrch v hlavnom hrebeni Lúčanskej Fatry s dobrým výhľadom.

Váh A, B3: Najdlhšia slovenská rieka, dlhá 403 km, v oblasti Malej Fatry preteká územím od Kraľovian po Žilinu. Úsek Strečnianskym priesmykom je najkrajší a najzaujímavejší z celého toku. V tomto priestore sa nachádza veľmi zaujímavý prírodný výtvor Domašínsky meander. Umele vytvorený kanál medzi vodnou nádržou Krpeľany a Lipovcom privádza vodu do hydrocentrál v Sučanoch a Lipovci. Názov Váh z lat. Vagus - blúdivý.

Valča D3: Obec v ústí Valčianskej a Slovianskej doliny. Spomína sa z r. 1252, keď patrila panstvu Zniev. Bola známa olejkárstvom a šafraníctvom. Ranorenesančný kostol zo 16. stor., v 17. storočí pristavená ďalšia časť. Klasicistický kaštieľ z 19. stor. a niekoľko pozoruhodných domov z 19. stor., ktoré patrili olejkárom. V Šindelnej doline bunkre štábu 2. partizánskej brigády M. R. Štefánika.

Valčianska dolina C2: Turisticky významná dolina v Lúčanskej Fatre, tečie ňou rovnomenný potok. V hornej časti sa vetví na mnoho menších doliniek. Dolinou až po jej záver nazývaný Kúpeľ vedie asfaltová cesta.

Veľká Čierna B1: Obec v severnej časti Domanižskej kotliny. Objavili tu sídlisko púchovskej kultúry zo zlomu letopočtu. Obec sa prvý raz spomína v r. 1361. Obyvateľstvo sa zaoberalo hlavne prácou v lesoch a poľnohospodárstvom. Z 19. stor. sa zachovali omazané a obielené trojpriestorové domy so sedlovou strechou, štítom a podlomenicou.

Veľká lúka (1475 m n. m.) B2: Najvyšší lúčnatý vrchol v centrálnej časti Lúčanskej Fatry, s väčšími porastami kosodreviny. Dobrý vyhliadkový bod. Značnú časť priestoru, vrátane turistických chodníkov, tvoria zamokrené rašeliniská, za dažďa nepriechodné.

Višňové A2: Obec, spomína sa v r. 1393, patrila panstvu Lietava a Strečno. Kostol z r. 1769, neskôr doplnený o dve veže a maľby od J. Hanulu, barokový interiér z 18. stor. Kúpalisko, lyžiarsky areál s dvoma vlekmi. Za obcou začína pekná krasová Višňovská dolina s vyvieračkou. Skupina chránených stromov Lipy vo Višňovom, bola vyhlásená v r. 1982. Je to 5 líp veľkolistých a malolistých, vysokých od 18 do 23 m, s obvodmi kmeňov od 328 do 412 cm.

Višňovská jaskyňa A2: Prírodná pamiatka, vyhlásená v r. 1995. Ochrana 37 metrov dlhej inaktívnej fluviokrasovej jaskyne nachádzajúcej sa pod Hoblíkom pri obci Višňové. Významná z geologického a geomorfologického hľadiska. Verejnosti nie je prístupná.

Vrícko D1: Obec vznikla v 14. stor., patrila jezuitom. Z 19. stor. sa zachovali zrubové trojpriestorové domy, často podmurované, so šindľovou strechou a doskovým štítom. Pôvodne renesančný kostol zo 17. stor., neskôr zbarokizovaný, v r. 1788 rozšírený a upravený. Nad obcou rekreačné stredisko, lyžiarsky vlek.

Vríčanské sedlo (950 m n. m.) D1: Zalesnené horské sedlo (nazývané aj Vrícke sedlo) medzi Ostrou skalou a Kútikom v hlavnom hrebeni Lúčanskej Fatry. Križovatka turistických značených trás.

Vrútky B3: Mesto, pri sútoku Váhu a Turca, dôležitá železničná a cestná križovatka. Doložené z r. 1255, kuriálna obec zemanov Vrútockých-Ruttkayovcov. Rozvoj najmä po výstavbe košicko-bohumínskej trate v r. 1870-72 a zvolenskej trate v r. 1872-75. V minulosti silné centrum robotníckeho odborového hnutia. Ubytovacie a stravovacie zariadenia, možnosť ubytovania aj v ATC Turiec, príp. na Piatrovej, kde je lyžiarsky vlek. Na Jedľovinách chatová osada Žliabok so súkromnými chatami. Kúpalisko. Východisko turistických trás na Martinské hole, Kľačiansku Maguru a Suchý. Sídlo Správy Národného parku Veľká Fatra.

Vyšehrad (829 m n. m.) F1: Výrazný bralnatý vrchol v pohorí Žiar. Z vrcholu sú výhľady na Turčiansku a Hornonitriansku kotlinu, Žiar, Veľkú Fatru a Malú Fatru. Hrebeňový náučný chodník. Významná archeologická lokalita, najstaršie osídlenie patrí do mladšej doby bronzovej a staršej doby železnej, kedy tu bolo mohutné hradisko, v mladšej dobe železnej prestavané. Osídlenie z čias Veľkej Moravy, kedy sa stáva centrom slovanského obyvateľstva, žijúceho na hornom Ponitrí a v Turci. V rannom stredoveku slovanské hradisko prebudované na drevený hrad s mohutným opevnením, v 13. stor. patril rodu Diviackych. Posledné doklady pochádzajú z 15. stor., kedy bol hrad zničený bratríckymi vojskami.

Vyšehrad F1: Národná prírodná rezervácia, vyhlásená v r. 1973, so spresnením v r. 1975 a 1984, výmera 48,7 ha. Ochrana charakteristického a dominantného vrcholu v pohorí Žiar s významným archeologickým náleziskom (hradisko) v prostredí zvyškov prirodzených lesných porastov, najmä bučín. Výskyt skalnej vápnomilnej vegetácie.

Vyšehradné F1: Podhorská osada, miestna časť Nitrianskeho Pravna. Spomína sa v roku 1333 ako obec založená na zákupnom práve. V osade zreštaurovaný statok z r. 1873 (rodinný dom), daný do pôvodného stavu. V ňom malé múzeum s tradičným vybavením (nábytok, kroje, úžitkové predmety). Ocenené plaketou Európa Nostra za záchranu kultúrnej pamiatky.

Záturčie B3: Miestna časť Martina. Rodisko spisovateľa Jána Kalinčiaka (1822-1871). Prameň prírodnej liečivej vody Fatra, ktorý sa čerpá z hĺbky 118 m. Je to stredne mineralizovaná, hydrogenuhličitanovo-sodíková, uhličitá, hypotonická voda. Pôvodná renesančná kúria zo 17. stor. a neskororenesančný kaštieľ zo 17. storočia.

Zniev D2: Zrúcaniny hradu nad obcou Kláštor pod Znievom vo výške 988 m n. m. Prvá zmienka o hrade je z r. 1243. V polovici 13. stor. sa stal nakrátko aj sídlom Turčianskej župy. Kamenný hrad sa začal budovať okolo r. 1253, z tohto obdobia sa zachovala štvorhranná veža, dnes už značne zničená. V prvej polovici 14. stor. na nižšom temeni vrchu postavili dvojpodlažnú gotickú budovu. Vtedy sa sídlo župy prenieslo na hrad Sklabiňa a držiteľmi hradu až do konca stredoveku sa stali premonštráti z kláštora v podhradí. V r. 1545 hrad opevnili. V r. 1605 hrad odovzdali bez boja Bocskayovým povstalcom. V r. 1681 ho Thokolyovi povstalci vypálili, odvtedy hrad chátra. Dnes z neho zostali už len schátrané zrúcaniny.

Žarnovica F3: Chránený areál, vyhlásený v roku 1994, výmera 1,85 ha. Ochrana zvyškov prirodzeného podhorského potoka s pobrežnou vegetáciou. Koryto vodného toku je tu meandrovité, na brehoch sú porasty vŕby a jelše, čo vytvára vhodné prostredie pre existenciu ohrozeným živočíchom.

Žarnovická dolina F3: Dolina, ktorá sa v strednej časti (v oblasti dolomitov a vápencov) vetví a miestami vytvára tiesňavu. V Rožkovej doline a Kostolci (mimo mapy) vytvára dolomit bohaté bralné útvary, steny a veže. Výskyt viacerých chránených rastlinných druhov. V doline pamätná chatka, v ktorej sa na stretnutí ilegálnej SNR s Vojenským ústredím rozhodlo o vyhlásení SNP.

  Späť