TURISTICKÉ ZNAČENÉ TRASY

 

Značenie turistických trás má na území Slovenska viac ako storočnú tradíciu. Prvé chodníky pre turistov boli vyznačené už v roku 1874 v Štiavnických vrchoch, v okolí bane Gedeon v katastri obce Piarg (dnešné Štiavnické Bane).

Na Slovensku máme v súčasnosti vyznačených približne 11 000 km turistických trás, v prírode je umiestnených viac ako 7000 smeroviek, tisíc tabuliek miestneho názvu, vyše 2000 smerovkov a 600 značkárskych kolov. Značené trasy tvoria vzájomne prepojenú sieť, ktorá umožňuje navštíviť nespočetné množstvo zaujímavých lokalít a objektov.

Náš spôsob značenia patrí k popredným systémom turistického značenia používaných v Európe. Tvoril sa postupne a systematicky dlhé roky. Vyvrcholením tejto činností bolo vydanie štátnej normy v roku 1989 (ČSN 01 8025 - Turistické značenie), ktorá presne určuje druhy značiek, ich tvar, rozmery, farbu, technické vyhotovenie a spôsob ich umiestňovania.

 

- plánovanú trasu pochodu si preštudujeme podľa turistickej mapy a turistického sprievodcu;

  Veľkou prednosťou nášho systému značenia je to, že sieť turistických značených trás je

  zobrazená v turistických mapách. Turistické mapy sa vydávajú v ucelených súboroch

  (edíciách); v súčasnosti už pokrývajú celé územie Slovenskej republiky.

  Ako spoľahlivo používať turistické značené trasy a niektoré zásady, ktoré odporúčame

  dodržiavať pri pohybe po nich:

 

- hlavnú pozornosť venujeme križovatkám ciest vo voľnom teréne; križovatkám ulíc

  pri prechode obcami, kde trasu spravidla križuje rad ulíc a ciest;

- k dobrej orientácii nám poslúžia časové údaje a taktiež vzdialenosti jednotlivých bodov

  trasy, ktoré si môžeme s dostatočnou presnosťou odmerať z mapy pre kontrolu

  dĺžky pochodu a vzdialenosti;

- na ostré zlomy a zmenu smeru na menej dôležitú komunikáciu nás upozorňuje značka -

   šípka;

- ak prejdeme väčšiu vzdialenosť (asi 300 m) s dostatkom objektov vhodných pre

  umiestnenie značky a značku nenájdeme, zvolili sme pravdepodobne nesprávny

  smer. Vrátime sa na križovatku a hľadáme správny smer;

- pri príchode na väčšie voľné plochy v poraste, lese a pod. s málo zreteľnými chodníkmi,

  pozorne prehliadneme protiľahlý okraj porastu, či neobjavíme veľkú pásovú značku tzv.

  volavku;

- nedostatky v značení sa môžu vyskytnúť vplyvom vonkajších zásahov, napr. rozoraním

  poľných ciest, vybudovaním ohrád, novovzniknutých ciest v lesoch a pod., ktoré narušujú

  priechodnosť trás a orientáciu;

- turistické značenie je chránené zákonom, ale býva často úmyselne poškodzované

  a spôsobuje ťažkosti v orientácii;

- pri použití turistickej mapy staršieho vydania je potrebné venovať zvýšenú pozornosť

  sledovaniu turistických značiek (zrušené značky sú zatreté tmavozelenou farbou); v menej

  známom teréne je vhodné sa vrátiť, pretože zrušenie značky mohlo byť vykonané z dôvodu

  nepriechodnosti trasy;

- pri značení niektorých trás nemohli byť dodržané pravidlá značenia, alebo stanovený

  trojročný cyklus obnovy, čo môže spôsobiť nečitateľnosť značiek, ich nedostatočnú hustotu

  a nesúlad s mapou;

- pri pochode sa pozeráme i naspäť, aby sme sa presvedčili, či značenie v protismere nie je

  pre orientáciu spoľahlivejšie;

- nebuďme netrpezliví a neopúšťajme nedostatočne označenú trasu, v neznámom teréne je

  nám i táto cesta spoľahlivejším vodidlom ako len mapa;

- pri pohybe v teréne nás o vzdialenosti a mieste informujú údaje na smerovníkoch (na

  tabuľke je v prvom riadku uvedené najbližšie miesto na značenej trase so smerovníkom, v

  druhom a treťom riadku sa uvádzajú významnejšie miesta na trase, posledný riadok

  spravidla udáva jej koncové miesto);

- TZT sú použiteľné v plnom rozsahu len v teréne bez snehovej pokrývky; v chránených

  územiach je dovolené pohybovať sa len po turisticky značených trasách.

  Späť