ŠTRUKTURÁLNE  FONDY

Dôležitou súčasťou politík Európskej Únie je štrukturálna politika, ktorej hlavným cieľom je odstraňovanie nerovností v ekonomickej a sociálnej oblasti medzi jednotlivými regiónmi Európskej Únie. Na realizáciu štrukturálnej politiky ES slúžia štrukturálne fondy a Kohézny fond:

1.      Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF)

2.      Európsky sociálny fond (ESF)

3.      Európsky poľnohospodársky záručný a podporný fond (EAGGF)

4.      Finančný nástroj na podporu rybolovu (FIFG)

  Pre programovacie obdobie rokov 1994 – 1999 bolo vymedzených 6 prioritných cieľov štrukturálnych fondov.

  1. podpora rozvoja a štrukturálnych zmien v zaostávajúcich regiónoch

  2. konverzia v regiónoch postihnutých hospodárskym poklesom

  3. boj proti dlhodobej nezamestnanosti a uľahčenie integrácie mladých ľudí a ľudí vylúčených z trhu pracovných síl do pracovného života

  4. uľahčenie  adaptácie pracujúcich na priemyselné zmeny a zmeny vo výrobných systémoch

  5. urýchlenie štrukturálnych zmien v poľnohospodárstve v rámci reformy   poľnohospodárskej politiky a podpora modernizácie a štrukturálnych zmien v oblasti rybolovu

  6. uľahčenie rozvoja a štrukturálnych zmien vo vidieckych oblastiach

  7. podpora rozvoja regiónov s extrémne nízkou hustotou obyvateľstv

          Od roku 2000 je  poňatie tzv.  problémových regiónov v Európskej únii  zúžené, z dôvodu potreby zníženia príjemcov prostriedkov zo štrukturálnych fondov (v súčasnosti žije v týchto regiónoch 51% obyvateľov EÚ).

 

CIELE ŠTRUKTURÁLNYCH FONDOV

 Pôvodných šesť cieľov štrukturálnych fondov sa na obdobie rokov 2000 až 2006 zúžilo do troch. Prvý sa zameriava na pomoc  zaostávajúcim regiónom,  kde HDP na obyvateľa je menej ako 75% priemeru štátov  EÚ,  s väčším dôrazom na investície a  „trvalo udržateľný rozvoj“.  Druhý cieľ vymedzuje pomoc regiónom postihnutých štrukturálnymi zmenami v poľnohospodárstve a  priemysle na projekty  ekonomickej a  spoločenskej konverzie. Ide o 11,5% prostriedkov na prebudovanie regiónov, kde žije 18% obyvateľov. Naplnením tretieho cieľa sa Európa snaží zvyšovať zamestnanosť podporou vzdelávacích a rekvalifikačných projektov. Využíva opatrenia na rozvoj aktivít ľudských zdrojov za účelom modernizácie systémov vzdelávania, školenia a zamestnanosti.

 

Podmienky čerpania prostriedkov 

Dôležitou hranicou čerpania prostriedkov na národnej úrovni je hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily nižší ako 90% priemeru EÚ. Členské štáty, ktoré nedosahujú túto hranicu HDP na obyvateľa sa označujú ako štáty oprávnené pre podporu z Kohézneho fondu. Ďalšou dôležitou hranicou na úrovni štatistického územného členenia NUTS II je hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily nižší ako 75% priemeru EÚ. Regióny, ktoré dosahujú takúto nízku hodnotu HDP na obyvateľa sa definujú ako oprávnené regióny cieľa 1 štrukturálnej politiky ES.  

 

Slovenská republika potvrdila v roku 2002 členenie na 4 regióny na úrovni štatistického územného členenia NUTS II (Bratislava, Západné Slovensko, Stredné Slovensko, Východné Slovensko) a 8 regiónov na úrovni územného štatistického členenia NUTS III (jednotlivé VÚC). Tri zo štyroch regiónov na úrovni NUTS II, Západné Slovensko, Stredné Slovensko a Východné Slovensko, nedosahujú 50% priemernej hodnoty HDP na obyvateľa EÚ a po prijatí SR za člena EÚ budú regiónmi cieľa 1 štrukturálnej politiky ES.

 Slovenská republika pri vstupe do EÚ nedosiahne na národnej úrovni ani 90% priemeru HDP/obyvateľa voči Európskej únii a bude po svojom prijatí príjemcom pomoci z Kohézneho fondu.     


PODPORA PODNIKANIA